Pôvodne som si myslela, že anglická časť "orálne fixovaného" dvojalbumu sa mi bude páčiť menej ako tá španielska. Bola som veľmi príjemne vyvedená z omylu... Spočiatku sa mi dokonca páčil viac. Časom a počúvaním si myslím, že španielsky album je možno o čosi kvalitnejší, ale napriek tomu nedám na Oral Fixation Vol. 2 dopustiť.

Hneď úvodná skladba How Do You Do milo prekvapí filozoficko-náboženskou témou (hoci až také prekvapenie to nie je, lebo podobne filozoficky ladená bola už Octavio Día na Donde estan los ladrones?). Skladba vyvolala v niektorých krajinách pobúrenie, ja ju však považujem za jednu z jej najvydarenejších a to, že je premýšľavá, považujem skôr za plus. Nie každý popsong musí byť nutne o láske. :) To dokazuje aj záverečná skladba albumu, Timor, z hudobného hľadiska tanečná vecička, z obsahového hľadiska politická úvaha, ktorá sa napodiv neteší veľkej popularite.

Moja najobľúbenejšia Shakira je Shakira plná energie, a tá priam srší zo skladieb Animal City a Hey You, ako aj z veľmi sugestívnej rockovej skladby Costumes Make the Clown. A tiež z Hips Don't Lie, najväčšieho hitu roku 2006, ktorý však na albume pôvodne nefiguroval. Z dôvodu neúspešnosti prvého singla Don't Bother (skladby, ktorá nepatrí k mojim obľúbeným, ale zato má veľmi dobrý textík) a nedostatku pesničky s podobným hitovým potenciálom ako mala La Tortura alebo dávnejšie Whenever, Wherever sa nahrala táto podivná zmes, ktorú som pôvodne neznášala, neskôr som si ju však obľúbila. Stále však tvrdím, že sa na album absolútne nehodí.

CD obsahuje aj krásne balady. Najkrajšou z nich je smutná Illegal, ktorá vyšla aj ako tretí singel. Okrem precíteného spevu Shakira opäť aj textom dokazuje, že neprodukuje tuctové popsongy, ale píše skutočne zo srdca. Krásna je aj melancholicko-nostalgická Dreams For Plans. A tiež Something a The Day and the Time, ktoré sa na španielskom albume objavili ako En Tus Pupillas a Dia Especial.

Spolu so svojím španielskym "dvojčaťom" album veľmi šťastným spôsobom dokazuje, že Shakira dokáže nadviazať na kvalitu svojich starších albumov. Prvá priečka, ktorá dlho jednoznačne patrila Donde están los ladrones?, ktorý sa zdal byť neprekonateľný, sa už nedá tak jednoznačne určiť. A to je dobre. Už teraz sa neviem dočkať, s čím Shakira príde nabudúce. Aj keď sa isto načakám. Pokiaľ však na konci čakania bude čakať takýto skvost, tak budem čakať rada. A zatiaľ sa môžem tešiť na DVD z turné...

Poznámka rozzúreného zákazníka: album bol vydaný v toľkých rôznych verziách, že sa v tom pomaly nedá vyznať (nech žije obchodná politika Sony). Vďaka tomu som ho v jednom časovom okamihu mala vo viacerých exemplároch, s tým som však spravila poriadok. :)

Ešte niekedy koncom roka 2003 alebo možno aj skôr som sa na internete dočítala, že by Shakira mala začiatkom ďalšieho roka vydať nový album. Okamžite som začala slintať. Potom však zo začiatku roka bola jar, z jari leto, z leta jeseň... až bol z toho nakoniec jún 2005 a namiesto jedného albumu boli dva– jeden španielsky a jeden anglický. Moje španielčine naklonené ja sa potešilo, že ako prvý vyjde ten španielsky. Potom sa zverejnil názov albumu. A potom jeho obal, ktorý je úplne úchvatný (aj ja chcem mať také šaty... a hlavne tak vyzerať :) Potom sa objavil úryvok z prvého singla... potom celý singel... A potom...

Dva dni pred vydaním albumu sme boli v Trieri, kde naše kroky, veľmi predvídateľne zamierili do Saturnu... Okamžite som si všimla, že hrá Shakira, a že to nie je ani La Tortura ani La Pared, čo mohlo znamenať len dve veci. Buď vyšiel ďalší singel bez toho, aby som o tom vedela (čo bolo vzhľadom na skutkový stav nepravdepodobné) alebo už majú nový album... O dva dni skôr? Pavlovov reflex nesklamal a začala som slintať. Priklusala som k singlom, ale bol tam len ten istý, čo posledne. Priklusala som k písmenu S, ale po novom albume ani chýru, ani slychu. Priklusala som k novinkám, ale ani tam nič. Po už neviem ktorej pesničke som to duševne nevydržala a išla som sa spýtať. Dozvedela som sa len to, čo som už vedela a tušila. JE to nový album, ale predávať sa začne až v pondelok. Spľasla som, keďže v Luxe sa počas pracovnej doby do obchodu nedostanem a cez net to tiež pár dní trvá... Danka sa mi však pohotovo ponúkla, že mi ho v pondelok kúpi. Nakoniec ho kúpila v utorok, ale aj tak to bolo CD, ktoré som mala najrýchlejšie po vydaní.

K obľúbeným skladbám patria samozrejme La Tortura a La Pared, lebo ich poznám už zo singla. Pri druhej menovanej mi zatiaľ viac páči verzia, čo je na singli, lebo je tam viac počuť klavír. A možno je to len zvyk. Jednoznačne najobľúbenejšou je však Las de la intuición, s textom ktorej sa (už zas...) osobne stotožňujem. Bez akéhokoľvek zaváhania vyhlasujem, že je to skvelý album a že čakanie sa vyplatilo!

Najnovší Shakirin album som sledovala ako žiaden iný. Keď sa dávno pred vydaním prvého singla objavil na oficiálnej stránke aspoň úryvok z neho, púšťala som si ho do nemoty. O pár dní som na shakiramusic.net našla celú pesničku ako mp3, tak som si ju samozrejme stiahla (vo verzii normálnej aj ako remix) a počúvala do nemoty (skôr v normálnej ako zremixovanej podobe... môj vzťah k Shakiriným remixom ostal vlažný). Stiahla som si aj video, aj keď to som do nemoty nepozerala, lebo je také čojaviem... nie zlé, ale bez obrazu sa mi tá pesnička páči viac. Potom sa na tej istej stránke objavila mp3 La Pared, ktorá sa mi úplne najprv zdala v porovnaní s La Tortura trochu ospalá, nakoniec ju však mám radšej... Keď singel vyšiel, neutekala som si ho kúpiť, keďže som plánovala kúpiť celé CD. Ale potom som šla do Trieru, videla ho, všimla si že pri La Pared ide o verziu odlišnú od CD verzie, a čo som urobila? Kúpila som si ho, aj keď som ho vlastne mala celý v mp3...

Keď Shakira vydá lajvku, Adrianka si ju kúpi. Je to záznam z veľkého koncertu, a MTV Unplugged asi mi akosi páči viac, ale aj tak je to fajn CD.

Toto CD síce nevlastním, ale poznám všetky songy na ňom uvedené– Shakira našťastie nepatrí k tým interpretom, ktorí na výberovky vrazia jednu novú pesničku a tým úbohého fanúšika donútia si ho kúpiť. Hoci sa voľba pesničiek na výberovkách obvykle spravidla nezhoduje s mojim osobným vkusom, so všetkými pesničkami na tomto albume vrelo súhlasím. Jediné, čo mi na ňom chýba, je moje obľúbené Te espero sentada; pri Ciega, sordomuda by som osobne asi vybrala verziu z radového albumu a naopak pri Si te vas verziu "unplugged"... ale celkovo naozaj veľmi podarený výber. Tiež oceňujem, že Whenever, wherever a Objection sa tu nachádzajú v španielskej verzii– veľmi rozumné rozhodnutie!

Pôvodne som toto CD vlastnile iba týždeň. Vedela som, že remixy neznášam, ale podľa môjho internetového prieskumu mal tento album obsahovať aj portugalské verzie Estoy aquí, Un poco de amor a Donde estas corazon? Vzhľadom na veľmi priaznivú cenu som to teda riskla a objednala ho cez net.

Najväčším prekvapením bolo, keď na CD nebola ani jedna z týchto troch pesničiek, o ktoré mi išlo (bolo to totiž európske vydanie dotyčného albumu), zato na nej bolo 9 absolútne ohavných remixov, z ktorých som ani jeden nevydržala počúvať dlhšie ako pár sekúnd. Brr! Zistila som, že takýto hnus nechcem mať doma ani zadarmo, a tak som ho nakoniec vymenila za Secret Garden: Songs From a Secret Garden, pretože bolo v ponuke za rovnakú cenu. Prečo Shakira vydala toto CD, je mi absolútnou záhadou, a každému jej fanúšikovi odporúčam, aby sa mu oblúkom vyhol! Ešte teraz ma striasa, keď si naň spomeniem. :)

Napriek tomu som si ho o rok objednala z amerického amazonu... kvôli tým portugalským pesničkám, ako inak. Z nich som si spravila kompiláciu s vlastnoručne vyrobeným obalom, aby som ich mohla vychutnávať bez rizika, že by som začula čo i len jeden zremixovaný tón... :D